Maroš, v zápase s Bučanmi si sa rozhodol ukončiť aktívnu hráčsku kariéru. Prečo práve v ňom? Po prehodnotení svojich životných priorít a zvážení momentálnych futbalových schopností som sa rozhodol, že je čas ukončiť jednu krásnu etapu môjho života, zahŕňajúcu viac ako štvrťstoročie nádherných spomienok. Urobil som tak práve v tomto zápase, symbolicky deň pred dovŕšením mojich 35-tich narodenín.

Spomenieš si na svoje začiatky? S futbalom som začínal v roku 1985, kedy som ako 9-ročný nastúpil do prípravky pod vedením Janka Lukačoviča. O 2 roky neskôr som prešiel k žiakom, kde sa mi venovali skvelí mládežnícki odborníci - Vilko Novanský a Marián Hruška st.

Neťahalo Ťa to skôr do brány ako do poľa, veď otec ako brankár mal v tej dobe veľké meno? Máš pravdu, môj otec bol v tom čase mojím najväčším vzorom, preto som sa hneď v prípravke postavil medzi tri žrde. Medzi nimi som vydržal až do mojej trinástky, kedy som sa preorientoval na záložníka, čo sa samozrejme môjmu otcovi nie veľmi pozdávalo. No teraz s odstupom času si myslím, že som urobil dobre, pretože úroveň jeho brankárskych kvalít by som určite nedosiahol.

Vedel by si vybrať z trénerov, ktorí Ťa počas kariéry viedli, toho najoblúbenejšieho a prečo? Počas mojej kariéry som mal možnosť hrávať pod vedením viacerých skvelých futbalových odborníkov, preto je tento môj výber veľmi ťažký. No ak mám predsa len z tejto plejády trénerov určiť tých najobľúbenejších, tak potom žiacke trénerské duo Vilko Novanský - Marián Hruška st., ktorí mi dali tie najlepšie základy pre môj ďalší futbalový rast.

Ktorý zápas kariéry Ti najviac utkvel v pamäti a naopak ktorý by si z nej najradšej vymazal? V mojej kariére som odohral veľa nezabudnuteľných zápasov, no najradšej si spomínam na ten v Hrnčiarovciach zo 7. novembra 1993, v ktorom som pod trénerským vedením Viliama Novanského strelil premiérový gól za A mužstvo (vyhrali sme 3:1). Ak by to čo len trochu išlo, z pamäte by som najradšej vymazal majstrovské stretnutie v Moravskom Jáne zo septembra 1996, resp. situáciu, pri ktorej náš skvelý brankár a môj najlepší kamarát Hurdo (Branislav Vanko) utrpel zlomeninu nohy.

Skús vybrať z hráčov, ktorí s Tebou hrali počas Tvojej kariéry, najlepšiu jedenástku. V mojej futbalovej kariére som mal tú česť hrávať s mnohými výbornými futbalistami, takže aj tento výber je pre mňa náročný. No najkrajšie spomienky mám na moje účinkovanie v mužstve pod vedením Františka Šurana zo sezóny 1995/96, kedy sme s obrovským náskokom vyhrali Okresné majstrovstvá, preto v mojom výbere figurujú futbalisti a skvelí priatelia z tohto obdobia: Vanko - Šmidovič, Jamrich, Hornáček, Kusý - Mišina, Levčík, Orlický, Filo - Belko, Blažíček

Ešte ako aktívny hráč si pôsobil v štruktúrach zelenečského klubu ako predseda. Čo si sa vtedy snažil zlepšiť? Vypadnutie A mužstva v roku 2007 do Oblastnej súťaže - historicky najnižšej súťaže, v akej náš klub pôsobil, bolo tým impulzom, kedy som sa aj s mojimi priateľmi - Marekom Vavrom, Petrom Tibenským, Jurajom Bartovičom a ďalšími rozhodol, že sa pokúsime napraviť pošramotenú povesť nášho klubu a prinavrátiť zelenečskému futbalu cveng, ktorý mu v minulých desaťročiach právom patril. Ihneď po našom nástupe sme začali skvalitňovať hráčsky potenciál, zlepšili sme starostlivosť o zaslúžilých členov TJ, ktorí sa v minulosti zaslúžili o napredovanie nášho futbalu, v spolupráci s Obecným úradom sme začali skultúrňovať prostredie na štadióne a v jeho okolí, zlepšili sme informovanie verejnosti o dianí v klube prostredníctvom vydávania spravodaja pri domácich zápasoch, postupne sme pripravovali na spustenie klubovú internetovú stránku. Až čas nakoniec ukáže, ako sme si v tomto smere počínali.

Čo podľa Teba momentálne najviac chýba linčianskému áčku? Počas mojej kariéry som mal možnosť hrať pred pätnástimi rokmi, mal som možnosť hrať aj s terajšími hráčmi nášho klubu. Nechcem však porovnávať štýl hry, to sa objektívne zhodnotiť nedá. Môžem však vyzdvihnúť prístup, oduševnenie a zápal hráčov nášho klubu z obdobia deväťdesiatych rokov, ktorí obetovali tomuto športu častokrát všetok svoj voľný čas. A práve tieto atribúty mi chýbajú u dnešných hráčov, samozrejme česť výnimkám, aj keď sú to talentovaní futbalisti.

Tento rok Ti manželka priviedla na svet prvorodenú dcérku Karolínku. Nechcel by si v blízkej budúcnosti aj Tvojho futbalového nástupcu? Narodenie mojej dcérky bolo pre mňa najkrajším zážitkom v mojom živote. Rád by som si v blízkej budúcnosti tento pocit vychutnal znovu, no vôbec nerozmýšľam nad tým, či to bude chlapec, alebo dievča - najdôležitejšie je predovšetkým zdravie mojich potomkov. Ak Pán Boh dá, možno aj futbalista ...

Dnešné derby bude určite špecifické aj pre Teba, vzhľadom k tomu, že už nejaký čas žiješ v Majcichove. Ako podľa Teba dopadne dnešný zápas? Dnes sa stretne môjmu srdcu blízky zelenečský klub v súboji proti mojim veľmi dobrým majcichovským priateľom, takže toto stretnutie bude pre mňa veľmi emotívne. Nie som príliš dobrým tipéro

Staršie články

• 6. 7. 2023 - Hráčske prestupy
  
• 28. 6. 2023 - V budúcej sezóne aj dorast starší i mladší
  
• 27. 6. 2023 - Oslavy 100 rokov založenia futbalu v Zelenči
  
• 19. 6. 2023 - Dorast v poslednom zápase zvíťazil nad Kopánkou
  
• 15. 6. 2023 - Dorast z Brestovian s 3 bodmi
  
• 5. 6. 2023 - Dorast našiel premožiteľa až v 8.zápase
  
• 5. 6. 2023 - A mužstvo vyhralo kontumačne
  
• 2. 6. 2023 - Dorast z Kopánky s remízou
  
• 24. 5. 2023 - A mužstvo znovu bez bodu
  
• 24. 5. 2023 - Dorastenci dosiahli dvojciferný výsledok
  

• Všetko o tréningu
• ZSFZ
• Spartak Trnava
• Slovenský futbalový zväz